Pred niekoľkými týždňami bola spustená petícia ohľadne odluky cirkvi od štátu. Keď som prvý krát počul o tejto iniciatíve, veľmi som sa jej potešil. 

„Text Petície:

Dolupodpísaní občania Slovenskej republiky týmto žiadajú podľa čl. 98 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

Prezidenta Slovenskej republiky, aby vyhlásil referendum obsahujúce nasledovnú referendovú otázku:

Súhlasíte s tým, aby v právnom poriadku Slovenskej republiky a v zmluvách, ktorými je Slovenská republika

viazaná, bolo ustanovené samostatné a nezávislé hospodárske a finančné zabezpečenie registrovaných

cirkví a náboženských spoločností v Slovenskej republike?”

(Zdroj)

Po prečítaní textu moju radosť vystriedalo sklamanie a to z jednoduchého dôvodu. Pretože zďaleka nestačí finančná odluka ale je nevyhnutná aj politická, ideologická a určite aj pedagogická. Nemá zmysel zaoberať sa s petíciami na tému „odluka cirkvi od štátu“

a podpisovať ich pokiaľ budú obsahovať len finančnú alebo dokonca úplnú finančnú odluku cirkvi od štátu.

Predstavitelia ale aj mnohí prívrženci cirkví a náboženských spoločností budú urazení, zarazení, nemilo prekvapení, sklamaní, znechutení a podobne po tom čo si prečítali mnou navrhnuté body vrátane mojich ďalších postojov k nim. Mali by si uvedomiť, že žijeme v sekulárnej, demokratickej a čím ďalej tým otvorenejšej – liberálnejšej spoločnosti (Aspoň dúfam, že v tomto trende budeme pokračovať.).

Spiatočnícke, bigotné zmýšľanie a intolerancia – ktoré zastávajú viac alebo menej všetky náboženstvá – nemajú miesto v takejto spoločnosti.

Z môjho pohľadu ideálna petícia by mala obsahovať minimálne také alebo podobne formulované body – myšlienky ako uvádzam nižšie.

1. Zrušiť Vatikánsku zmluvu. 
2. Zrušiť štátne financovanie všetkých cirkví a náboženských skupín.
3. Prestať financovať náboženské školy (kluby, združenia a spolky).
4. Každá cirkev a náboženská spoločnosť musia byť zdanené rovnako ako sú ostatné firmy (právnické osoby).
5. Prestať s akoukoľvek propagáciou náboženstiev na štátnych (verejných) školách akou je aj predmet „náboženstvo/náboženská výchova“.
6. Prestať s akoukoľvek propagáciou náboženstiev v médiách.
7. Zakázať cirkvám a náboženským spoločnostiam akýkoľvek kontakt s politikou a zákonodarstvom. Či už ide o kontakt priamy alebo nepriamy.
8. Náboženstvo a politika musia byť striktne oddelené.
9. Za trestný čin by sa mal pokladať akýkoľvek pokus aplikovania nového alebo zmena staršieho zákona vrátane ústavy SR na základe náboženských pohnútok (v prospech ktoréhokoľvek náboženstva).
10. V rámci odluky cirkvi od štátu treba bez výnimky zrušiť všetky zákony ktoré akýmkoľvek spôsobom zvýhodňujú cirkvi a náboženské spoločnosti, akým je napríklad aj Predpis č. 218/1949 Zb, a iné.

Bonusom by bolo, keby občania SR boli natoľko vyspelí aby boli schopní (bez toho aby sa urazili) podporiť – a politici by napísali adekvátne zákony pre vyriešenie aj nasledovných bodov.

11. „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“ Aspoň toto sa píše v ústave. Práve preto by sa mali zmeniť aj štátne symboly, ktoré v súčasnej podobe jednoznačne uprednostňujú respektíve robia výnimočným kresťanstvo.

12. Akákoľvek forma (spôsob) indoktrinácie osoby mladšej ako 18 rokov do akejkoľvek cirkvi, náboženskej spoločnosti alebo sekty by sa mala považovať za trestný čin zneužitia maloletej osoby.  

Pomôžme cirkvám a náboženským spoločnostiam oslobodiť sa od štátu. Zase nie natoľko aby to bolo na úkor štátu, čiže nás všetkých. 

Nasleduje niekoľko kratších ale aj rozvitejších poznámok – postrehov k týmto bodom.

1 –  Pod „Vatikánskou zmluvou“ sa rozumie súhrn už uzavretých a podpísaných ale aj rozpracovaných zmlúv čakajúcich na podpis. („Základná zmluva“, „ Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o duchovnej službe katolíckym veriacim v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch Slovenskej republiky“, „Zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o výchove a vzdelávaní“, „Zmluva o svedomí“) Slováci by si mali uvedomiť, že sa jedná o ojedinelú situáciu. Niet ešte jednej krajiny na svete, ktorá by mala s Vatikánom podpísanú takúto zmluvu akou je tzv. „Vatikánska“. Jedná sa o nemorálnu, neetickú zmluvu ktorá by neuzrela svetlo sveta pokiaľ by na seba nenarazili rovnako perverzné povahy predstaviteľov z Vatikánu a našich politikov. Takáto zmluva nemá čo hľadať v 21. storočí v demokratickej a sekulárnej krajine. Nikomu sa nič nestane ak sa vypovie a už vôbec tým neutrpí SR.

Je absolútne namieste aby medzi SR a Vatikánom bola podpísaná štandardná medzištátna zmluva. V žiadnom prípade však nie taká, ktorá má hoci len náznak náboženského podtextu.

2, 3, 4, 10 –  Možno sa mýlim ale pod pojmom (názvom) „úplná finančná odluka cirkvi a náboženských spoločností od štátu“ rozumiem, že pôjde o vzájomnú finančnú nezávislosť oboch strán a to doslova. Čiže cirkvi nebudú musieť platiť štátu a štát im.

Priznať takýto status (výnimku)týmto firmám = cirkvám by bolo nespravodlivé voči ostatným firmám, ktorých filozofia nie je založená na náboženstve. Nezabúdajme, že sa jedná o nadnárodné spoločnosti (najväčšou a najmocnejšou z nich je RKC), ktoré predávajú rôzne produkty ,z ktorých ich hlavným bestsellerom je ten, ktorý ešte nikto nevidel a ani ho neuvidí. V prospech tohto produktu hovorí len jeden argument a to ten, že sa ešte nikto nevrátil s reklamáciou.

Ak by sme žili v spravodlivom svete, tak by cirkvi – ich manažment a nelaický zamestnanci – mali byť trestne stíhané a potrestané za nasledovné činnosti. Napríklad „šírenie evanjelia a dobrej správy o spasení“ v preklade by to mohlo znieť „ak sa nepridáš k nám a neprijmeš naše náboženstvo tak ťa čaká večné zatratenie“ a podobne. Vďaka tomuto „marketingu“ cirkvám do peňaženiek (na účty) pribúdajú ročne miliardy nezdanených (alebo len čiastočne) Eur a ľudia prepisujú na cirkvi nehnuteľnosti. Tieto praktiky zastrašovania a manipulácie sú zaužívané po stáročia. V dnešnej dobe by sme ich označili za mafiánske. Čisto hypoteticky vzaté, ich postupy získavania peňazí a tým aj moci prinajmenšom napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu 1) podvodu so zámerom obohatiť sa, 2) šírenie poplašnej správy. Je mi jasné, že žiadne stíhanie alebo potrestanie týchto firiem nikdy nenastane ale aspoň by sme (ako spoločnosť) im mohli pristrihnúť krídelka s tým, že ich zdaníme a vylúčime zo školstva, politiky atď.

Cirkvi na čele s RKC-SR sa snažia presviedčať spoločnosť o minimálnych, takmer nulových alebo symbolických príjmoch. Realita je však úplne iná.  Svorne tvrdia „u nás sa poplatky za obrady a iné služby neplatia. Všetko je na dobrovoľnej báze. Pravda je však iná.

Pozrime sa ako a koľko najväčšia korporácia z nich, čiže RKC-SR teoreticky zarobí a aký by mohol byť z danej sumy daňový únik.

Podľa výpovedí našich spoluobčanov na rôznych portáloch ohľadne svadieb atď. RKC-SR (jej zamestnanci = kňazi) berie za obrady nasledovné sumy: pohreb 20 – 100€, krst 30 – 100€ a svadba 20 až 100€. Treba však podotknúť, že sa nájdu aj „čestní“ farári, ktorí peniaze vôbec neprijmú. Iní rovno povedia, že za daný obrad sa platí toľko a toľko. Zamestnancom RKC-SR v roku 2012 sa podarilo úspešne zvládnuť úctyhodných 86 910 cirkevných obradov (svadba, krst a pohreb). Spravme menší výpočet v ktorom sa nám ukáže koľko asi zarobí RKC-SR a aký je z danej sumy daňový únik.

Budem optimista a preto počítam, že len v 25%(21727) obradov kňazi vyberali tieto poplatky. Kvôli objektivite zase budem rátať priemernú sumu čiže 60Eur. Príjem činí  1.303.620€ a únik na dani by bol približne 299.832€. (Príklad č.1)

Poďme ďalej. Na Slovensku bolo v roku 2012 3.655.163 prívržencov RKC (Zaujímalo by ma či je zarátaných aj cca. 37 -39tis. každoročne pokrstených detí, ktoré nedali svoj súhlas.) z toho približne 30-40% (1.096.549 – 1.462.065) pravidelne navštevuje kostol. Povedzme, že úprimný katolík aspoň 45x do roka navštívi „nedeľnú omšu“ a zakaždým na ňu finančne prispeje („do zvončeka“) v priemere 0,5 €.

Znova budem optimista a preto počítam so 40% katolíkov, ktorí pravidelne navštevujú kostol. V tomto prípade výsledok bude 32.896.462€ a štát by prišiel približne o 7.566.186€. (Príklad č.2)

Ktovie aký má RKC príjem napríklad z odslúžených omší (za ktoré by sa podľa KBS malo platiť aspoň 5€)? V roku 2012 bolo na Slovensku odslúžených celkom 837 775 omší, liturgií a služieb Božích. Ak by na každej jednej z nich vyzbierali dokopy iba 5€, tak by výsledná čiastka bola 4.188.875€.Daňový únik by bol približne 963.441€. (Príklad č.3)

Prvý, druhý a tretí príklad spolu tvoria slušný 38.388.957€ zisk pre RKC-SR pričom by štát prišiel o 8.829.459€. Sú to len tri príklady príjmov RKC-SR z ktorej táto firma neplatí dane.

V roku 2012 bolo zo štátneho rozpočtu vyčlenených pre RKC-SR 18.380.079 € na platy duchovných a 3.160.895 € na prevádzku ústredia (Spolu je to 21.540.974 €). K tejto sume pripočítajme tých 38.388.957€ a dostaneme zaujímavý výsledok. Na základe predošlých (čiastočne) hypotetických výpočtov RKC-SR ročne „vyzbiera“  59.929.931€ v hrubom.

Teraz si predstavme žeby štát nesponzoroval túto spoločnosť a zároveň by jej zrušil všetky výhody. Buďme úprimní ,čo je to za demokraciu v ktorej firma dostane úľavy a výnimky len preto lebo sa schováva za náboženstvo. Štát by tým ušetril 21.540.974 € na dotáciách a získal minimálne 8.829.459€ na výbere daní. Spolu by to mohlo byť okolo 30.370.433€.

Štát rovnako musí prestať sponzorovať aj súkromné školy na ktoré míňa približne 45,5€ milióna ročne. Mohol by tým ušetriť približne  75.870.433€ ročne. Ak k nej pripočítame štátny príspevok na ostatné cirkvi a náboženské spoločnosti v približnej hodnote 15.959.026€, tak výsledok bude 91.829.459€. V tejto sume nie sú zahrnuté príjmy z iných daní od RKC-SR a samozrejme ani príjmy a pravdepodobné úniky na daniach ostatných cirkví a náboženských spoločností.

Ak by sme naozaj žili v demokratickom a sekulárnom štáte ako to naši politici radi zdôrazňujú, tak by tieto peniaze mohli byť investované do takých projektov, ktoré by zvýšiť životnú úroveň aspoň niektorým našim spoluobčanom ktorí si to naozaj zaslúžia.

Napríklad učiteľom, ktorých máme približne 61 738 alebo zdravotným sestrám, ktorých je okolo 40 000 na Slovensku. Ani jednu z týchto profesií si štát neváži tak ako by mal. Po presmerovaní týchto financií (ktoré dostávajú pijavice štátu ako sú RKC, GKC, ECAV a spol.) by mohli platy narásť aspoň o symbolických 123€/mesačne pre učiteľov alebo platy sestier o 191€/mesačne. Je mi to jasné, že je to neskutočne málo ale predsa niečo. Možno, žeby si vďaka nim mohli raz začas dopriať nejaké naozaj hodnotné kultúrne vyžitie pre seba aj rodinu a nemuseli by čumieť do telky na nezmyselné programy. Týmto spôsobom by pomohli kultúre. Možno by si mohli dopriať aspoň raz do mesiaca ísť celá rodina do reštaurácie a tým prispieť malému podnikateľovi, ktorý by vďaka tomu mohol prijať ďalšieho zamestnanca alebo zvýšiť platy svojím súčasným. Príkladov na to, akú reťazovú reakciu by mohlo spôsobiť takéto malé navýšenie platov je viac než dosť. 

V prípade žeby sa naplnili hore uvedené požiadavky týkajúce sa zákonov finančných výnimiek, zdanení a zrušení iných zákonov zvýhodňujúcich – podporujúcich cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku, tak by mohla nastať celkom zaujímavá situácia.

Isté je, že by sme s veľkou pravdepodobnosťou zažili pokles veriacich vo všetkých cirkvách a náb. spoločnostiach. V prípade RKC by to mohlo vyzerať nasledovne. Počet fanúšikov RKC-SR by sa pravdepodobne zredukovalo z 3.655.163 na 1.462.065 (40%) tých už spomenutých tzv. skalných. Sociológ Ján Bunčák (Zdroj) odhaduje pokles veriacich, ktorí by boli ochotní finančne pravidelne prispievať na 10%. Pravdepodobne by sa znížil aj počet cirkevných obradov (svadby, krsty a pohreby) na cca. 34764 (40% z celkového počtu za r.2012) a tak isto aj omše, liturgie atď. Následne poklesne aj príjem RKC-SR. Na odvrátenie týchto finančných strát by museli cirkvi a náboženské spoločnosti zaviesť povinne členské.  Podobne ako keď platíte na nejakej internetovej stránke len za to, aby ste mohli byť jej členom. Niektoré základné služby vám pokryje členské ale za ďalšie si musíte priplatiť. Ďalším príkladom je káblovka. Aj tam si zaplatíte nejaké minimum za balík základných TV staníc ale za  stanice navyše si musíte priplatiť. Členské by mohlo mať formu odstupňovaných paušálov. Napríklad „Platinový“, „Zlatý“, „Strieborný“ a „Bronzový“. U nich by boli asi iné farby. Napríklad „Biely“ by bol ekvivalentom „Platinového“ lebo je to farba pápežovho kostýmu a on je predsa najväčší šéf. Pardon. Druhý najväčší. „Zlatý“ paušál by mohol byť nahradený „Purpurovým“, „Bordovým“ alebo „Fialovým“ a „Strieborný“ zase „Čiernym“. Opakom „Bieleho“ by mohol byť „Hnedý“ ako ekvivalent „Bronzového“. Pretože Františkáni sú chudobný rád a majú hnedé kostýmy. Ako ich poznám, tak by tie paušály pomenovali po nejakom svätcovi a kartičku potlačili jeho obrázkom.

Vákuum po štátnej dotácii (21.540.974 €) by museli vyplniť sumou 28mil. €  aby po zdanení členského príspevku zostala pre RKC-SR suma okolo 21.560.000€. Členský príspevok by bol 19.15€(minimálne)/rok pre každého fanúšika (ak by zostalo len tých pár skalných). Pokles fanúšikov by znamenal pravdepodobnú reštrukturalizáciu v rámci RKC-SR zároveň by klesol príjem štátu z vybratých daní a odvodov. Možno, že sa staneme svedkami prepúšťania kňazov a biskupov a možno si založia aj odbory.

Ak by sa napriek všetkému (zavedeniu členského, vstupeniek atď.) rozhodli zostať všetci fanúšikovia (čiže3.655.163), tak by ich to vyšlo na super cenu 7.66€(minimálne)/rok pre fanúšika. Kto by si nechal ujsť takú fantastickú cenu za paušál od tohto provider-a, ktorý ako sám tvrdí dokáže sprostredkovať hovor s Veľkým neviditeľným?

Aj v tomto prípade však platí, že za extra „kultúrny“ program ako sú omše, liturgie a služby Božie by museli návštevníci prispievať vo forme vstupenky. Za cirkevné obrady a aj omše by fanúšikovia museli zaplatiť štandardizovanú sumu podľa katalógu.

V prípade dostatočného príjmu z týchto služieb by si mohla RKC dovoliť zrušiť paušál. Vďaka tomu by  mohla zostať finančne akceptovateľná pre súčasných ale aj budúcich fanúšikov.

RKC-SR(Každá cirkev) by platila dane z príjmov ako sú zvonček, cirkevné obrady, omše, z členského, atď. plus samozrejme z nehnuteľností a iných príjmov. Štátu by takto mohlo každoročne zostať vo vrecku 21.540.974€ (ex-dotácie) a minimálne 15.269.460€ príjem z daní ak by sa udržal počet obradov, omší atď. v takom počte ako v roku 2012. Výsledná suma by bola určite vyššia keďže som nepripočítal sumy ktoré vyberie štát od RKC-SR na DPH a napríklad na dani z nehnuteľností.

5 – Deti bažia po vedomostiach a od dospelých očakávajú, že im ich poskytnú ,lebo už čo to vedia o svete a preto im dôverujú.

„Pedagógovia“ predmetu N/NV sa chovajú neeticky, nemorálne a vrcholne neprofesionálne lebo zneužívajú dôveru detí ich perverzným spôsobom keď prezentujú fikciu ako fakt. Používajú prepracované psychologické postupy pomocou ktorých v deťoch vytvoria (vyvolajú) negatívne pocity, myšlienky a pochybnosti voči sebe, voči svojmu okoliu, iným svetonázorom, náboženstvám a menšinám.

Vnucujú im okrem iných dve hlavné perverzné myšlienky. Prvá je, že kvôli nim zomrel Ježiš. Druhou je, že musia milovať neviditeľného diktátora lebo ak nie, tak ich potrestá rôznymi spôsobmi vrátane večného zatratenia. Vie mi niekto vysvetliť aký perverzný psychopat to musí byť ktorý toto dokáže urobiť dieťaťu? Nepredpokladám, že by to bolo legálne keby sa rodičia alebo učitelia vyhrážali deťom trestom v podobe večných múk na veľmi nepríjemnom mieste ak ich nebudú ctiť a milovať nehovoriac o tom, že v nich vyvolajú pocit viny za smrť tretej osoby a tiež im vštepujú intoleranciu voči iným. Viem si predstaviť akoby to pobúrilo spoločnosť. Pravdepodobne by takúto školu uzavreli, pedagógov spolu s rodičmi odsúdili na pár rokov odňatia slobody a deti vzali do náhradnej starostlivosti. Avšak keď to isté robí organizácia v mene náboženstva, tak je to v najväčšom poriadku. Politici, ktorí zo zákona povolili a podporujú psychické zneužívanie detí by mali byť spolu s tými, ktorí deti zneužívajú, izolovaní od spoločnosti.  Vďaka týmto „pedagógom“ a ich učeniu „ultimatívnej pravdy“ a „morálky“ – ktoré sú už dávno po záručnej dobe – vyrastie ďalšia generácia arogantných, netolerantných, bigotných, ignorantov ,ktorá bude brzdiť sociálny rozvoj modernej otvorenej spoločnosti a tým aj zvyšovanie kvality života občanov. Deti musia vedieť, že slepo rešpektovať autority je zlé, musia sa naučiť všetko spochybňovať a preto ich treba viesť ku kreatívnemu, samostatnému (nezávislému) a kritickému mysleniu, k poctivosti a taktiež k tolerancii voči inakosti či už sexuálnej alebo iných myšlienok – názorov. Vezmime si niekoľko príkladov (citátov) z dokumentu „Učebné osnovy predmetu náboženskej výchovy Evanjelického náboženstva“

„5.ročník: – žiak si uvedomuje prečo je Biblia pre nás taká dôležitá / – Vníma ju ako prameň múdrosti a poznania/ – uvedomuje si aj svoju zodpovednosť za stvorenstvo/ – žiak si uvedomuje aké je dôležité poslúchať Pána Boha/ – žiak si uvedomuje aké je dôležité dôverovať Pánu Bohu/- dieťa vníma, že poslušnosť Pánu Bohu prináša požehnanie a úspech/ – učí sa, že Pán Boh dokáže obrátiť zlé na dobré

6.ročník: – žiak vie vysvetliť aké nebezpečenstvo hrozí tým, ktorí odídu od Hospodina a splynú s okolitým svetom/- žiak vie vysvetliť príbeh Ježišovej obete na odpustenie hriechov/- žiak vie vymenovať hlavné charakteristiky siekt a vie povedať rozdiel medzi cirkvou a sektou 

7.ročník: – žiak chápe potrebu ochrany ľudského života a vo svojom osobnom rozhodovaní sa stavia na stranu života/ – žiak vie vysvetliť pojmy: rodičovstvo, adopcia, rozvod, nevera, promiskuita, prostitúcia, misia, homosexualita/ – žiak dokáže vymenovať niekoľko historických faktov, ktoré potvrdzujú existenciu osoby Ježiša Krista (Napriek tomu, že je to vymyslená literárna postava – presne tak ako aj Mojžiš a iné – o existencii ktorej neexistujú žiadne dokumenty ba čo viac je zlepencom z iných mytologických postáv. pozn. autor)

8.ročník: – žiak pozná základné charakteristiky siekt, pozná mechanizmus ich pôsobenia, vie, prečo sú nebezpečné a ako sa brániť ich vplyvu // Svedkovia Jehovovi – žiak pozná vznik, základy učenia a praxe sekty, vie, prečo je pre členov nebezpečná a ako reagovať na agitáciu zo strany jej členov // Mormoni – žiak pozná vznik, základy učenia a praxe spoločenstva, vie, prečo môže byť pre členov nebezpečné // Scientológia – žiak pozná vznik, základy učenia a praxe sekty, – žiak vie prečo je pre členov aj spoločnosť nebezpečná a prečo sa považuje za sektu, – žiak pozná aj typické spôsoby agitácie a prezentácie sa tohto spoločenstva // UFO kulty, Vražedné kulty – žiak sa zoznámi s populárnym fenoménom vzniku UFO kultov, s príčinami vzniku a základmi učenia a praxe s dôrazom na fakty, prečo sú tieto spoločenstvá nebezpečné // Svetonázory, Ateizmus, Nihilizmus – žiak sa dozvie , čo znamená slovo „svetonázor“, – žiak sa zoznamuje so základmi ateizmu, jeho typickými dôrazmi a dôsledkami z toho plynúcimi // New Age, Postmodernizmus – žiak sa zoznamuje so základmi New age, jeho typickými dôrazmi a dôsledkami z toho plynúcimi, – žiak sa zoznamuje so základmi postmodernizmu, jeho typickými dôrazmi a dôsledkami z toho plynúcimi //  Boh, Teórie vzniku sveta – žiak vie podať obsah príbehu o stvorení sveta a človeka, – žiak si uvedomuje Božie neustále stvoriteľské konanie v tomto svete // Slovo Božie v človeku – žiak vníma Božie slovo ako každodennú potrebu pre svoj život, – žiak vníma Bibliu ako priestor stretnutia s Bohom“  (Zdroj)

Ako môžeme vidieť v tomto prípade, čo sa týka ich náboženskej ideológie všetko je nespochybniteľná pravda. To isté však už neplatí o iných náboženstvách nehovoriac o tom, že niektoré z nich označujú za sektu alebo kult. Vyžadujú slepú oddanosť a vieru čo sa týka ich náboženstva ale v prípade iných vyžadujú od žiakov aby brali dôraz na fakty a poukazujú na nebezpečenstvo plynúce z ich ideológie pre spoločnosť. Keby sa žiaci kriticky pozreli na fakty týkajúce sa vzniku a dejín kresťanstva, tak zistia, že je to presne taká istá sekta (či kult) ako napríklad Mormoni len o nejakých 1500 rokov staršia.

Práve preto ako jediná akceptovateľná forma výučby „náboženstva“ by bola v podobe predmetu napríklad pod názvom „Náboženstvá“ alebo „Mytológie“.  Žiaci by na nej boli oboznámení s vývojom náboženstiev, ich mytológiou a ich vplyvom na ľudskú spoločnosť, pričom by sa muselo vyučovať na základe najmodernejších výsledkov – faktov získaných z rôznych vedeckých odvetví, ktoré sa zaoberajú touto tematikou. Neprípustná (neakceptovateľná) by bola výučba na základe toho čo cirkvi a náboženské spoločnosti dovolia alebo uznajú za vhodné. Jediné čo je akceptovateľné sú objektívne fakty a nie rozprávky. Dôležité je aj to aby všetkým náboženstvám bol venovaný rovnaký čas. Na uzavretie tejto témy sa hodia nasledovné dva citáty. „Je lepšie dostať facku od pravdy ako byť pobozkaný lžou.“ (Ruské príslovie), „Ne potrebuješ náboženstvo (vieru) aby si bol morálny. Ak nedokážeš rozlíšiť správne od nesprávneho, tak ti chýba empatia a nie náboženstvo (viera).“ (Anonym)

6 – Média by mali slúžiť na šírenie objektívnych informácii o náboženstvách v podobe objektívnych dokumentárnych filmov, reportáží atď. Pomocou nich sa občania môžu dozvedieť o histórii všetkých náboženstiev o ich mytológii a o ich vplyve na ľudskú kultúru. V prípade diskusných relácií na tému týkajúce sa náboženstva, musia byť zastúpené všetky dotknuté strany.

7, 8, 9 – Pod priamym kontaktom je myslené, kontakt zamestnancov – manažmentu RKC, ECAV, GKC atď.

Pod nepriamym sú myslené rôzne organizácie medzi inými aj občianske zduženia Fórum života (www.forumzivota.sk) a Magnificat Slovakia (www.magnificat.sk). Tieto by sa s menšou nadsázkou mohli označiť za morálny ekvivalent Talibanu v našej modernej otvorenej spoločnosti a tým aj za nepriateľov demokracie. Paradoxné je, že práve vďaka demokracii môžu slobodne vyjadrovať svoje názory.

Stačí si prečítať vyhlásenia a názory na rôzne témy, ktoré hrdo prezentujú na svojich webstránkach. Ich názory sú naivné, spiatočnícke, bigotné, ignorantské a neuveriteľne stupidné.

Nie menšín (akými sú napr. LGBT) a demokratických myšlienok (napr. rodová rovnosť) sa treba báť ale týchto spolkov a ich možného úspešného lobbyingu. Buďme úprimní. Väčšina politikov sa chová ako prostitútky a cirkev rada využíva ich služby. Pritom obe strany sú závislé na tej istej droge zvanej moc. Politici mnohokrát zbabelo ustupujú cirkvám zo strachu, že by mohli prísť o  hlasy voličov.

Otázka lobbyingu. Ideálne by bolo keby sa lobbying postavil mimo zákon pretože je jedným z mnohých zdrojov korupcie.

(Medzi najmocnejších a zároveň najškodlivejších patria aj lobbysti rôznych konzorcií, finančných skupín, chemického priemyslu a potravinárskeho priemyslu atď.)

11 – V 21. storočí a v demokratickej krajine, ktorá o sebe dokonca tvrdí, že je sekulárna nemajú čo hľadať náboženské symboly v politike

a vo verejnom živote. Je to prinajmenšom nesprávne a v tomto prípade by som si dovolil povedať, že aj proti ústavné.

Prečo a koho napadla tá neodolateľná myšlienka, že štátnym znakom štátu (SR) vznikajúceho koncom 20. storočia musí byť kresťanský symbol? Preto, že sa takýto symbol objavil počas Veľkej Moravy alebo, že sa niekedy v 13. storočí objavuje v erboch niektorých miest Uhorského kráľovstva? Alebo snáď pretože sa niekomu cnelo za vlajkou a štátnym znakom prvej Slovenskej Republiky (1939-1945) ktoré vídaval tak často v tých krásnych starých časoch keď Slovák bol aj keď len iluzórnym pánom nad inými vo svojej iluzórnej krajine? 

Prečo zakladatelia novej Slovenskej Republiky nemohli začať doslova s čistým štítom. Ako inšpirácia im mohli poslúžiť napríklad nádherné Tatry, úrodné polia alebo neoceniteľné bohatstvo tejto krajiny, voda. Prípadne ich kombinácia v štylizovanej podobe alebo niečo úplne iné len nie náboženský symbol použitý v podobnom prevedení (prebratý od uhorských panovníkov) ako počas nacistickej republiky. V tejto krajine žije veľa talentovaných ľudí ktorý by považovali za česť zúčastniť sa na súťaži o najlepší návrh štátnych symbolov. Mohla to byť aj celoštátna súťaž pre širokú verejnosť od detí až po dôchodcov. Úzky výber by mala na starosť odborná porota zložená z odborníkov ako napr. výtvarníci, heraldici a iný. Z vybraných napr. 100 návrhov by si víťaza vybrali občania. Celá súťaž by prebiehala anonymne až do momentu vyhlásenia víťaza. Nebolo by to objektívnejšie a úprimnejšie?   

12 – Ak sa dospelá osoba chce stať členom politickej strany pretože súhlasí s jej ideológiou (je jej/jemu blízka), tak potom je to v poriadku. Nikto nezapisuje svoje novonarodené dieťa napríklad do Komunistickej strany, KDH, SDKU, SNS (alebo do nejakej nacistickej strany kde ich učia „pravde“ o rasovej čistote a memorujú Mein kapmf a podobné knihy ako zdroj ultimatívnej pravdy a morálky.) atď. len preto lebo si myslí že to dieťaťu pomôže v budúcnosti, prípadne to spasí jeho malú netolerantnú dušičku. Cirkvi, náboženské spolky, skupiny, kulty a sekty sú o tom istom. Sú to len ideológie presne tak ako iné ideológie. Ak niekto k nim chce patriť, tak nech sa páči ale až v dospelosti. A z tohto pohľadu je zákon „Zb. z. č. 308/1991 § 3, O náboženskej výchove detí do dovŕšenia 15 rokov ich veku rozhodujú ich zákonní zástupcovia.3)“ prinajmenšom neetický.

Na záver by som sa rozlúčil s heslom ktoré venujem tým, ktorí participovali na tejto zatiaľ poslednej petícii ale aj ďalším, ktorí sa v budúcnosti pokúsia o podobnú petíciu.

„Age quod agis.“

(zvykne sa to prekladať aj ako „Nech robíš čokoľvek rob to poriadne.“)

S úctou,

tiborkosz